Belgicko: Obyvatelia mieria cez veľkonočné sviatky k moru alebo do hôr

Médiá už v predstihu upozorňovali, že od obedňajších hodín na Veľký piatok možno očakávať zápchy na hlavných ťahoch v oboch smeroch. Trávenie dovolenky na belgickom pobreží dlhom len necelých 70 kilometrov je u Belgičanov veľmi obľúbené, hoci tí, ktorí sa chcú aj opaľovať, sa musia vybrať do teplejších krajín. Problém to však nie je, pretože belgickým deťom sa práve začínajú veľkonočné prázdniny.

Hoci väčšina Belgičanov sú katolíci, náboženský význam Veľkej noci sa v Belgicku takmer vytratil. Sviatky však zostávajú aspoň príležitosťou na rodinné stretnutia a zasadnutie k spoločnému stolu, no okrem sladkej vianočky s kúskami sušeného ovocia v Belgicku žiadne tradičné veľkonočné jedlo neexistuje.

Zatiaľ čo pre mladých Belgičanov veľkonočné sviatky znamenajú najmä dva týždne prázdnin, uchováva sa aj u detí obľúbená tradícia hľadania čokoládových vajíčok.

Kostoly v Belgicku zostali rovnako ako v ostatných katolíckych krajinách od štvrtka bez zvukov zvonov, pretože tie podľa legendy odleteli do Ríma k pápežovi. Opäť sa rozozvučia v nedeľu, keď sa vrátia naspäť, a to s nákladom farebných vajíčok. Tie sú poschovávané nielen v rodinných záhradkách, ale v poslednom období predovšetkým v zábavných parkoch - kde, samozrejme, najprv treba zaplatiť vstupné. Dlhoročnú tradíciu majú aj oslavy zlatého vajca v mestečku Kruishoutem západne od Bruselu. Na Veľkonočný pondelok sa medzi radnicou a kostolom natiahne kábel, na ktorom sa kĺže zlatý zvon, pričom z neho vypadávajú stovky farebných vajíčok na malých padáčikoch. Všetci účastníci osláv majú možnosť chytať vajíčka, avšak len v jednom, tzv. zlatom, je ukrytých 250 eur.

Okrem toho sa v meste od roku 1952 koná sprievod \"obrov\", vysokých štyri metre.

Kruishoutem bol začiatkom 50. rokov minulého storočia centrom európskeho obchodu s vajcami, na základe čoho sa začali oslavy zlatého vajca, ktoré vrcholia voľbou vajíčkového kráľa a kráľovnej.